„.. umenie nemá žiadne pravidlá a vždy si nájde svoje publikum.“
Martina Tarčáková je maliarka z Oravy, ktorú milo prekvapuje záujem ľudí na Slovensku o abstraktné umenie. Po viacerých zamestnaniach sa rozhodla vrátiť k tvorbe a zahodiť obavy z finančnej nestability, ktorú viacerí v tomto odvetví pociťujú. Pohľad na jej obraz vás pohladí na duši a vyvolá potrebu preskúmať ho do detailu, až nakoniec máte chuť sa ho dotýkať.
My sme Martinu objavili na instagrame pod menom @martina.tarcakova, kde prezentuje svoju tvorbu a zároveň aj svoj osobný život. Snaží sa prinášať umenie do spoločenského života, a tak vo vlastnom záujme organizuje stretnutia v Žiline a v Námestove, kde si účastníci môžu namaľovať pod jej dohľadom svoj vlastný obraz. Viac sa o Martine dozviete v rozhovore, ktorý nám veľmi milo poskytla.
Dobrý deň Martina, na Instagrame sme objavili váš profil, kde prezentujete svoj život, ktorý je prepojený s tvorbou a umením. Svojim sledovateľnom dávate možnosť nazrieť aj do svojho súkromia.
1. Ovplyvňuje vás vaše súkromie, domov a kultúra z ktorej pochádzate aj vo vašej tvorbe ?
Myslím si, že v tvorbe ma moje okolie ovplyvňuje do veľkej miery, keďže tvorím doma na Orave. Ľudia tu nežijú taký uponáhľaný život ako vo veľkých mestách, takže keď si chcem vyčistiť hlavu alebo prísť na nové nápady, tak zájdem len kúsok za dom a som v lese, kde ma nič neruší.
2. Umenie je vyjadrením pocitov, názorov a pohľadov. Ale aj k nemu nás niekto alebo niečo privedie. Kto alebo čo priviedlo k tvorbe vás?
Moja tvorba začala už na strednej škole, keď som kreslila portréty na objednávku.
No keďže po škole som nemala ten pocit, že by ma umenie uživilo, tak som sa mu úplne prestala venovať. Vyskúšala som si rôzne zamestnania a znovu som sa dostala k umeniu pred dvoma rokmi. Vtedy som odišla z korporátu, ktorý nemal s kreativitou veľa spoločného.
Nemala som žiaden veľký vzor, ale vedela som, že chcem tvoriť a pracovať na niečom vlastnom. K umeniu ma opäť priviedla zvedavosť, chuť tvoriť, viera v moje schopnosti a obdiv k umelcom minulým a niektorým súčasným.
3. Na čo sa snažíte svojím umením poukázať?
V mojom ponímaní beriem umenie skôr ako estetickú záležitosť. Rada používam štruktúru, ktorá dodáva abstraktným obrazom život a tretí rozmer. Vtedy sa nechce človek na obraz len dívať, ale chce sa ho aj dotknúť.
4. V akých momentoch k vám najčastejšie prichádzajú nápady a potreba tvoriť?
Veľa premýšľam nad tvorbou tesne pred spaním. Spôsob, ako bude prebiehať tvorba nového obrazu, čo k tomu potrebujem, aké farby zvolím, podklad a pod.
Niekedy je to aj veľmi spontánne, vtedy si vezmem plátno a iba sa hrám s farbami a štruktúrou.
5. Pomáha vám tvorba aj v súkromnom živote?
Tvorba mi zaberá veľa času, takže do veľkej miery ovplyvňuje aj môj súkromný život. Myslím si, že zväčša pozitívne. Ľudia okolo mňa ma podporujú, za čo som veľmi vďačná.
6. Aké pocity vami prechádzajú keď začínate s tvorbou nového diela ?
Nadšenie, pocit slobody, malý kúsok neistoty a pozitívne očakávania.
7. Máte obdobia keď dlhšie netvoríte ?
Áno, občas si musím dať od maľovania pauzu. Pretože väčšinou to nedopadne dobre, ak sa mi nechce alebo nemám dobrú náladu.
8. Čo cítite, keď sa pozeráte na svoje dokončené dielo?
Väčšinou som nespokojná. Mám pocit, že by sa to stále dalo ešte vylepšiť. Vtedy je dobré, keď obraz na pár dní odložím a nevidím ho. Potom obraz začnem vnímať viac ako celok a teším sa na ohlasy ostatných.
9. Súhlasíte s názorom, že umenie je formou terapie?
Určite áno. Umenie je veľmi upokojujúce a človek pri ňom dokáže úplne vypnúť. Ak sa mu venujete každý deň, tak to vie byť celkom náročné. Človek musí veľa premýšľať a plánovať, ak mu to má priniesť aj nejaký ekonomický prospech.
10. Aká osobnosť z vášho okolia alebo sveta vás vo vašej tvorbe inšpiruje najviac?
Sledujem zopár umelcov, ktorých tvorba sa mi veľmi páči. Kim Rose, Yulia Bas, Anrey Samarin alebo slovenská Hula (Mária Valenčíková). Pre mňa sú tiež veľkou inšpiráciou maliari, sochári alebo architekti z dôb minulých, ako bol napríklad Andy Warhol, Pablo Picasso alebo Michelangelo Buonarroti.
11. Ktoré výtvarné médiá a techniky najradšej používate?
V mojej vlastnej tvorbe, mimo objednávok, nepoužívam veľa farieb na jednom obraze, mám rada skôr jednoduchosť a minimalistický štýl. Používam akrylové a olejové farby, ale aj trochu nezvyčajné médium, ako je piesok alebo sadra. Tie využívam pri tvorbe štruktúry.
12. Myslíte si, že by umenie malo mať vždy estetický prínos?
Myslím si, že každý obraz má pre niekoho estetický prínos. Preto umenie nemá žiadne pravidlá a vždy si nájde svoje publikum.
13. Keď maľujete alebo tvoríte, je pri tom prítomné ticho alebo máte obľúbenú hudbu, ktorá vám dotvára atmosféru?
Bez hudby tvoriť nedokážem, vždy musí hrať na pozadí nejaký podcast, mám rada tie o cestovaní, zdraví alebo podnikaní. Ale väčšinou si púšťam nejakú klasickú i súčasnú hudbu.
14. Myslíte si, že umenie na Slovensku je spoločnosťou dostatočne vnímané a akceptované?
V minulosti som ten dojem nemala, ale čím viac sa umeniu venujem, tým nadobúdam pocit, že spoločnosť vníma len to čo jej ukážete. To, či umenie budú ľudia akceptovať, záleží len od nás umelcov, ako sa odprezentujeme, čo vytvoríme, čím prispejeme.
Aby ľudia viac vnímali umenie a cítili sa byť jeho súčasťou, tak som začala organizovať u nás v Námestove a Žiline stretnutia, kde sa v jeden večer stretnú rôzni ľudia a môžu si namaľovať svoj obraz. A záujem je na moje počudovanie dosť veľký.
15. Príchod digitálnej doby ovplyvnil aj umenie. Ako to vnímate vy?
Je to prirodzený vývoj, ktorý ja vnímam skôr pozitívne. Otvorili sa tak ďalšie možnosti, ako sa umelci môžu realizovať, napríklad novodobé digitálne NFT umenie. Výstavy a galérie už nie sú jediným priestorom, kde sa ľudia môžu pozerať na umenie. To prináša lepšiu dostupnosť. Avšak ak človek vidí umenie len v digitálnej podobe, nie je to také fascinujúce, ako naživo. Ľudia by mali občas navštíviť aj nejakú tu galériu, aby viac porozumeli umeniu.
16. Vytvárate si svoju vlastnú umeleckú zbierku?
Jedna zbierka sa mi kopí odvtedy ako som začala maľovať. Tá bude mať najväčšiu hodnotu po mojej smrti. Takže dovtedy budem musieť tvoriť aj niečo mimo tejto zbierky.
17. Cítite, že môžete byť vo svoje tvorbe otvorená, alebo je niečo čo vás sem-tam zabrzdí a vyvolá strach z nepochopenia?
V začiatkoch som mala veľký obavy, keďže abstraktné umenie sa nestretáva vždy s pochopením. No bola som milo prekvapená, že aj ľudia na Slovensku vedia oceniť tento umelecký štýl.
18. Aké sú vaše sny do budúcna?
Chcem sa v prvom rade ešte viac venovať tvorbe. Maľujem síce ešte veľmi krátko, ale verím, že čoskoro obohatím svojim umením aj nejakú výstavu.
Do budúcna by sa mi hodil väčší ateliér a takisto lepšia technika na digitálne spracovanie mojich malieb.
Verím však, že ak budem pokračovať v tom čo robím, všetko postupne príde.
19. Akým spôsobom sa môžu ľudia dostať k vášmu umeniu?
Môžu ma nájsť na instagrame pod @martina.tarcakova.art alebo na FB.
Taktiež ma prostredníctvom sociálnych sietí môžu ľudia kontaktovať. A tiež cez email Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..
V príprave je už aj webová stránka, kde budem prezentovať svoje umenie, na čo sa veľmi teším.:)
Martine aj takouto verejnou formou ďakujeme za príjemný rozhovor a za tvorbu ktorú do našej spoločnosti prináša.
Autor článku: Barbora Gustiňáková
Fotografie: Martina Tarčáková
Fotogaléria
           
|
