E-marketing

E-marketing

Marketing

Marketing

Reklama

Reklama

Travel Marketing

Travel Marketing

Art Marketing

Art Marketing

Hi-Tech

Hi-Tech

Hľadať

Obklopenie sa umením a cit pre krásu je azda staré ako samotné umenie. Aj keď sa pravdepodobne nedá hovoriť hneď od čias jeho vzniku o zberateľstve, pretože výtvarné umenie sa pomerne dlhý čas chápalo inak ako je tomu dnes.

V rámci Európy môžeme badať zberateľskú vášeň už u Karola Veľkého (742?-814), ktorého panovanie nazývame aj karolínskou renesanciou. Neskôr, v období stredoveku bola najvýznamnejším zberateľom umenia a zároveň donátorom umelcov katolícka cirkev. Najväčší rozmach privátneho zberateľstvo nastal v období renesancie. Za čias vplyvu florentskej rodiny di Medici sa stalo zberateľstvo znakom spoločenskej prestíže. Za zakladateľa francúzskeho zberateľstva sa považuje kráľ František I. z rodu Valois, ktorý do Francúzska pozval Leonarda da Vinci a získal od neho slávnu Mona Lisu, ktorú do dnes chodia obdivovať do parížskeho Louvru tisíce ľudí z celého sveta. K slávnym zberateľom patril aj bavorský vojvoda Albert V., ktorého osobný majetok tvorí základ Wittelsbachovej zbierky. Pravdepodobne jeho najväčším zberateľským úspechom bolo získanie zbierky Benátčana Andrea Loredana. K významným zberateľom s pôsobnosťou v Prahe bol Karol IV. a neskôr Rudolf II. Habsburgský, ktorého zbierka obsahovala aj diela autorov ako Leonardo da Vinci, Tizian či Albrecht Durer.

martinus.sk

Na Pyrenejskom polostrove boli významnými zberateľmi králi Karol V., Filip II. a Filip IV. Ich zbierka sa stala základom umeleckého fondu národného múzea Prado v Madride. K ruským zberateľom patrila Katarína II., ktorá dala pre svoje zbierky vybudovať petrohradskú Emitáž. Umelecká zbierka kupca Treťjakova sa zas stala základom moskovskej galérie nesúcej jeho meno. K významným ruským zberateľom patria aj Sergej Ščukina a Ivan Morozov, ktorých zbierky sú súčasťou Puškinovho múzea v Moskve. Viedenskými zberateľmi boli Leopold Wilhelm a jeho brat Ferdinand III.

Zbieranie umenia bolo dlhú dobu privilégiom šľachty. V 19. storočí sa však začína objavovať silnejúca skupina podnikateľov, ktorých táto vášeň taktiež pohltila. K významným zberateľom umenia v 19. storočí patrili Julien François Tanguy, ktorý spolupracoval s Vincentom van Goghom a Gustave Coillebotte, ktorý sa orientoval hlavne na impresionistov. Popredným americkým zberateľom na prelome 19. a 20. storočia bol John Pierpont Morgan, ktorý sa zaslúžil o zrušenie vysokého cla na dovoz umeleckých predmetov, čo po roku 1909 americkým miliardárom umožnilo doviesť do krajiny hodnotné zbierky. Bol dlhoročným správcom Metropolitan Museum of Art a dokázal zainteresovať vyššie spoločenské vrstvy do financovania a podpory umenia. K významným zberateľom 20. storočia patria Peggy Guggenheim, či Albert C. Barnes, ktorého zbierka obsahuje početné diela Cézana, Renoira, Matissa a iných významných umelcov. K významnými zberateľom patrili aj Calouste Gulbekian a Alžbeta II.

zberatel

Najvýznamnejšími novodobými zberateľmi súčasnosti sú pravdepodobne Charles Saatchi a majiteľ aukčnej siene Christie’s, Francoise Pinault. Zo susedného Rakúska patrí medzi novodobých zberateľov Rudolf Leopold, ktorého bohatá zbierka obsahuje diela Egona Schieleho, Gustava Klimta čí Oskara Kokoschku a stala sa základom múzea nesúceho Leopoldove meno.

 

Autor: Mgr. Daša Lofajová, PhD.

Foto: autor článku

Kto je online?

Práve tu je 18 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Vydavateľ

Agentúra EL (Agency EL), s.r.o., Partizánska cesta 1513, 02601 Dolný Kubín

 ISSN: 2585-9900