Ponúkame Vám ukážku dobovej reklamy z výstavy Kuriozity ukryté v historických knihách Čaplovičovej knižnice.

„Knihy majú byť náradím, ktoré by krášlilo dom, nemajú byť cenným tovarom, ale majú byť potravou, čo živí ducha.“ (Francesco Petrarca)

Knihy sú výborným dôkazovým materiálom o ich majiteľoch. Možno v nich nájsť veľa „dôkazov“ z rôznych etáp ľudského života. Fotografie, lisované rastliny, pohľadnice, výstrižky, svadobné oznámenia, kresby, listy, účtenky, poštové zloženky, objednávkové formuláre, peniaze, vkladné knižky, obaly z výrobkov a „všadeprítomná“ reklama sú len malou časťou zo sveta kuriozít, ktorých stopy nachádzame v knihách aj po veľmi dlhých rokoch. Sú živým prameňom spoznávania života minulých generácií. Osobitnou kapitolou sú často osobné venovania, presné kronikárske záznamy, z ktorých sa dozvedáme, čím rodina alebo spoločenstvo žili.

Reklama

„Reklama bola, je a bude. Ona je najmocnejšou pákou obchodu, lebo nie je umenie tovar vyrobiť, ale umením je predať, odporučiť ho. Reklama je alfou a omegou obchodu. Ona bola po všetky časy a bude, dokiaľ ľudstvo nezahynie.“ (Zdenko Šindler)

Reklama (z latinského „clamare“ = kričať, volať) bola známa omnoho skôr, ako si mnohí predstavujú. Objavila sa už v stredoveku. Napríklad na trhoch, kde do davu najčastejšie trhovníci vyvolávali vtipnými riekankami ponuku svojho tovaru. Medzi priekopníkov reklamy patrili tiež potulní artisti a cirkusanti, ktorí oznamovali svoj príchod do mesta najrôznejšími letákmi. V súčasnosti využíva najmä médiá – noviny, časopisy, rádio a televíziu, postery, bilboardy, priamu poštu, letáky, suveníry a internet, kde reklama rastie najrýchlejšie.

Obr 1: Objednávka prírodného medu u nemeckého dodávateľa Gustava Westphala z mestského obvodu Altona v Hamburgu.

Obr 2 : Reklamná objednávka na kuchynský set firmy Engelswerk C. W. Engels Solingen Foche a strieborný vreckový nožík, vyrobený pri príležitosti osláv striebornej svadby (1881 – 1906) nemeckého cisárskeho páru – posledného nemeckého cisára a pruského kráľa Wilhelma II. (1859 – 1941) a jeho manželky Augusty Viktórie von Schleswig-Holstein-Sondenburg-Augustenburg (1858 – 1921).
Majiteľom a zakladateľom jednej z najstarších spoločností vo Frankfurte nad Mohanom (založená v roku 1884 a pôsobí až doteraz) na výrobu britiev, vreckových nožov, nožníc, rôznych typov príborov a ďalších výrobkov z ocele bol Emil Engels. Engels je známe priezvisko nemeckej rodinnej dynastie priemyselníkov 18., 19. a 20. storočia, ktorá bola jednou z najvplyvnejších a najbohatších. 

 Obr 3: Letáčik z medzivojnového obdobia – Reklama na 15 a 30 denných predplatných (sezónnych) lístkov na železnicu, ktoré mali byť vhodnou príležitosťou na poznanie prírodných krás a historických pamätných miest vo vlasti. Obrázok je signovaný v ľavom hornom rohu: Feikl jun. 27.

V súvislosti so snahou štátu (Československej republiky 1918 – 1938) posilniť tuzemský a cestovný ruch a ochrániť domácu menu, apelovalo Ministerstvo priemyslu, obchodu a živností na Klub československých turistov, aby obmedzovali hromadné zájazdy do cudziny. Klub československých turistov následne prišiel s kampaňou pod heslom: „Nejezděte do ciziny! Poznejte dříve svoji vlast!“

Obr 4: Reklamná známka nerozbitnej žiarovky OSRAM, šetriacej až 70 % energie.

Značka Osram bola vytvorená v roku 1906 a zaregistrovaná podnikom Deutsche Gasglühlicht-Anstalt (známy aj ako Auer-Gesellschaft).
Osram AG je v súčasnosti nadnárodnou spoločnosťou vyrábajúcou osvetľovaciu techniku so sídlom v Mníchove v Nemecku. Bola založená v roku 1919 splynutím spoločnosti Siemens & Halske a AEG (Allgemeine Elektricitäts-Gesellschaft Aktiengesellschaft). Názov Osram je odvodený od názvu prvkov osmium a wolfrám, ktoré sa najčastejšie používali na výrobu svetelných vlákien v čase založenie spoločnosti. Spoločnosť má výrobný závod aj na Slovensku, konkrétne v Nových Zámkoch.   

Obr 5: Reklamný letáčik na kávovinovú náhradu Franckova bednička z roku 1924. Na druhej strane sa nachádza postup ako sa má variť dobrá káva.

Zakladateľom firmy na výrobu čakankovej kávy bol nemecký obchodník a podnikateľ Johann Heinrich Franck (1792 – 1862). Počas svojho pobytu vo Francúzsku (ako vojak nemeckého pluku) spoznal, že kávové zrná sa dajú nahradiť praženým koreňom čakanky. Po návrate z Francúzska v roku 1822 vo Veihingene začal s čakankou experimentovať. V roku 1828 založil manufaktúru „Land Kaffeemanufaktur“, kde začal s výrobou praženej čakankovej kávy. Za krátky čas bol po výrobku veľký dopyt, preto dal Franck postaviť vo Veihingene pražiareň a gápeľ na mletie kávy. Do podnikania vstúpili po jeho smrti Franckovi synovia, podnik premiestnili do Ludwigsburgu a niesol meno Heinrich Franck & Söhne GmbH. Počas niekoľkých rokov sa im podarilo otvoriť viacero pobočiek – v Linzi, Bazileji, Miláne, Bukurešti a i. V bývalom Československu bol otvorený závod v roku 1883 v českom Chomutove a v roku 1897 v Českých Budejoviciach. Od roku 1978 sa firma stala súčasťou

Autori: Mgr. Katarína Ileninová a Mgr.Renata Jedláková

Zdroj: Bibliotéka Čaplovičiana