Ďalším pozoruhodným a neprehliadnuteľným svätostánkom starého mesta je kostol svätého Felixa ( San Feliu), menší, avšak starší brat katedrály (ale určite nie menej zaujímavý). Ak sa rozhodnete vystúpať kamenné schodisko vedúce do románskej baziliky s barokovou fasádou, určite nezabudnite navštíviť hrob tamojšieho biskupa, svätého Narcisa, ku ktorému sa viaže legenda (áno, ďalšia legenda, sme predsa v Gerone). Keď v roku 1285 francúzske vojská po kapitulácii obsadili mesto, začalo sa rabovanie.
Kostol-nekostol, rabovaniu sa nevyhol ani sv. Félix, a spolu sním aj sarkofág s ostatkami biskupa. Na prekvapenie a údes francúzskych vojakov sa zo sarkofágu vyrojili obrovské muchy, ktoré Francúzov štípali hlava-nehlava, pokiaľ ich nevyhnali z mesta.
Žiaľ, čo stačilo na Filipa Pekného, nestačilo na Napoleona, ktorý mesto obliehal v roku 1809. Aby toho nebolo málo, niekoľko krokov od sv. Felixa určite narazíte na skupinky turistov bozkajúcich pozadie levice: socha na vyvýšenom podstavci- zadok levice ( El cul de la lleona) je zárukou vášho opätovného návratu do Gerony- teda samozrejme len ak jej ho pobozkáte.
Pre tých ktorý sa chcú vrátiť v čase a naviac sú fanúšikmi mystiky, bude priam rajom židovská štvrť El Call. Nachádza sa hneď vedľa katedrály a jej tmavé a úzke uličky sú spomienkou na kedysi prosperujúcu židovskú komunitu. Židia sa usadili v Gerone už v 9. storočí. Gerona sa okrem iného stala kolískou kabaly a to predovšetkým vďaka mystikovi Moše ben Nachmanovi. Kabalistov bolo v meste viacero ako napr. Izák Saggi Nehor- legendárny Izák Slepý, avšak Nachman ostáva tým najvýznamnejším. V časoch svojej najväčšej prosperity sa El call stalo mestom v meste: s vlastným starostom a samosprávou, čo však nezabránilo konfliktom s kresťanmi. Židovská komunita bola nakoniec prinútená Geronu v roku 1492 opustiť, jej prítomnosť však v kamenných uličkách cítiť dodnes. O tom, že Call nevydal všetky svoje tajomstvá svedčí aj nedávno objavený rituálny kúpeľ, či zamurovaná ulička. 
Ak by ste náhodou zabudli, že sa nachádzate v blízkosti Francúzska, minimálne dve veci v Gerone vám to určite pripomenú: železný most Pont de les Peixeteries Velles z dielne Gustave Eiffela z roku 1876, povinné miesto na selfie s výhľadom na katedrálu a staré mesto, vďaka čomu vás cesta na druhý breh Onaru bude stáť podstatne viac času a úsilia, ak sa rozhodnete práve pre tento most. Druhou pripomienkou sladkého Francúzska je nenápadná freska v podlubí jedného z mnohých patricijských domov na Rambla de la Llibertat. Freska z polovice XIX. Storočia vyobrazuje plán Paríža, a to ešte pred jeho veľkou prestavbou. V čase svojho vzniku slúžila ako reklamný pútač (áno, čítate správne) pre parfumériu.
Gerona však toho ponúka omnoho viac- a to nemyslím len pamiatky(ktorých som tu spomenul ozaj len zlomok), kultúru, jedinečnú kuchyňu, ale predovšetkým svojskú provinčnú atmosféru v kontraste s rušnou Barcelonou. Ak si odmyslíte často nie veľmi prívetivé tváre domácich, skenujúce pohľady a všadeprítomnú propagandu katalánskych separatistov, Gerona je ešte stále neobjavený klenot., ktorý stoji za navštíviť.
Autor: Radovan Mácal
Foto: Autor článku
